Aby sa vanilka poriadne rozvoňala , najprv ju pozdĺžne narežte, nožom vytiahnite semienka a nechajte ich aj zvyšok struku chvíľu vo vodnom kúpeli s olejom na nízkej teplote (cca 30 – 40 minút stačí) . Pokiaľ máte viac času, pokojne naložte struk na pár dní do oleja.

 

 

Oleje budeme potrebovať celkom 10 dielov   (opäť, pokojne si prispôsobte, vydeľte desiatich, ja uvádzam diely takto, aby som to mala konzistentná s dielmi sypkých ingrediencií). Buď môžete nechať vanilku iba s týmito desiatimi dielmi, ale nie je na škodu k nej šupnúť olej všetok (kombinácia marcipánovej vône slivkového oleja a horkastej vanilky je božia).

 

Potom, čo bude olej celý voňavý, prelejte si desať dielov (ideálne s čo najmenej zrniečkami a samozrejme bez struku) do nového plecháčika a pridajte 10 dielov včelieho a   10 dielov jojobového vosku a 30 dielov makadamiového masla. (Tu sa pomery rozbiehajú vo veľkom štýle.)

 

Keď bude zmes homogénna, odstavte z plameňa – a buď experimentujte, alebo ihneď zapracujte 12 dielov ružového ílu, 1 diel červeného oxidu, štipku kakaa, 3 diely bordó a 3 diely zlatej micy . Pridať môžete štipku vitamínu E pre lepšiu výživu, prípadne úžasnú pomarančovú silicu.

 

Takto pripravený rúž je vcelku hutný, veľmi dobre kryje aj drží , ak máte radšej iba farebný nádych, zatnite trochu tipec ružovému ílu.

 

Po preliatí do tubičiek a zatuhnutí si užívajte červenozlaté pusy napríklad pod imelom – rúž je celkom urputný, trebárs to aj vydrží:-)

 

 

 

A je to – dva recepty, na ktoré potrebujete pár ingrediencií (viď. Zlatohnedé tiene), z ktorých sa väčšina zhoduje. Oba využijete dvojakým spôsobom – plný potenciál tieňov/liniek je (snáď) vidieť na prvej fotke, a takto to vyzerá, keď to doplníte rúžom v jej prvotnej funkcii aj vo funkcii tvárenky. (A tiež to tak vyzerá, keď si umyjete hlavu a ste lenivý čakať, až to uschne, tak fotíte rovno.)