 |
| Aby biela biela bola. Som to ale fotograf. No nič. |
Tak ideme na to – pretože s dobrými pomermi je výroba (zábavnou) čerešničkou na torte.
Budete potrebovať:
- kokosový olej – napr. tu
- hroznové maslo , popr. iné ľahšie maslo – napr. tu
- jojobový vosk – napr. tu
- jedlú sódu – napr. tu
- pantenol – napr. tu
- škrob – ja používam kúzu, ktorú môžete kúpiť v zdravých výživách, nie je problém siahnuť ani po zemiakovom
- EO levanduľa – napr. tu
- EO tea tree – napr. tu
Postup
Úprimne, nedá sa nič pokaziť . Vo vodnom kúpeli rozpustite jojobový vosk, kokosový olej a hroznové maslo v pomere objemov 4:4:2 (opäť nevykrátený pomer, aby bola jednoduchšia práca s ďalšími ingredienciami) . Vo väčšine receptov nájdete skôr včelí vosk , osobne preferujem ten jojobový, pretože je jemnejší a predsa len je to vo svojej podstate olej. Ani maslo nie je v zostave ingrediencií na dezodorant úplnou tradíciou ; dezodorant s ním ale oproti mojim starším pokusom, v ktorých figuroval iba kokosák, lepšie kĺže po koži.
Medzitým, čo čakáte, až sa vám zmes v hrnčeku pekne rozpustí, si pripravte suché ingrediencie , teda škrob podľa výberu, panthenol a jedlú sódu v pomere 2:1:1. Aby vás finálny dezodorant neškrabal, rozhodne všetky ingrediencie preosejte cez sito , rozhodne sa oplatí aj boj s kúzom a mažiarom.
Do rozohriatej zmesi prikvapkajte EO tea tree a levandule ; obaja sú antiseptické , tea tree veľmi efektívne bojuje s baktériami a levanduľa pokožku podpazušia upokojí; výsledné voňavé kombo navyše vonia ultrasviežo. Teraz už stačí len vmiešať riadne preosiate suché ingrediencie – nie je dôvod sa báť nejakého zrážania či podobných vecí (no nehovorím stále, že je varenie kozmetiky jednoduchšie, než varenie jedla?) , takže tam pokojne kľudne všetko naraz. Poriadne premiešajte, vlejte zmes do pripravených obalov (mne dobre poslúžili títo drobci ) , počkajte na zatuhnutie, volajte sláva a päť dní sa radujte.
Kecám , radovanie nie je nikdy dosť. A deáč si ho zaslúži.
O škodlivosti bežne dostupných dezodorantov sa toho napísalo veľa, ako som tak skúmala zloženie random tuhých deáčov (sprejov som sa akosi prejedla na gymple, kde sa osem rokov menila naša dievčenská šatňa na plynovú komoru) z drogérie , alumíniovej soli a podobnej krásy už mi čo je super, pretože preukázaná súvislosť medzi Alzheimerovou chorobou a alumíniovými soľami mi vôbec nenaháňa husiu kožu) , na druhú stranu – odseknete hlavu sani a ďalších dvadsať, napríklad parabénová segra , ich zostáva, ak nenarastú ďalšie.
Dezodorant z dnešného receptu sa chová k podpazuší dosť pekne – koži, ktorý, priznajme si, dávame zabrať nielen holením, upokojí pantenol, levanduľa a olejové zložky , o nechcený odér sa stará jedlá sóda a esenciálne oleje.
 |
| Vypálenie očí druhýkrát. Ha. |
Samozrejme dezodorant neprinúti pot, aby sa zľakol a zaliezol cez póry späť – vďakabohu. Takého dezodorantu by som sa naopak asi dosť bála. Potenie k nám jednoducho patrí, potenie máme radi, potenie je fajn , potenie potrebujeme. Dobrý dezodorant len odtiahne pozornosť od toho, že sme stále ľudí a nevoníme ako ruža (úprimne, väčšinou skôr smrdíme ako Chanel no. 5).
PS Mimochodom, mať kokosák doma je super – ak máte chuť na poriadnu slohovku, môžete si o ňom prečítať tu . Využijete ho napr. aj na Oil Pulling , lyžička denne by mala byť akousi prevenciou proti Alzheimerovej chorobe . A najlepšie pitie na svete? Zelený čaj, citrón a lyžice kokosáka. Mňam.
Autorka: Michaela Onuferová, http://kissabee.blogspot.cz/
Míša